Østrov

KK Bagala

kniha
Epizóda zo života Tichomíra Bazu je aj príbehom literatúry vo forme plnej napätia a prelínania žánrov.

autor Peter Balko
(1988)

Prozaik a scenárista (filmy Kandidát, DOGG, Čiara) debutoval románom Vtedy v Lošonci,za ktorý získal Cenu čitateľov Anasoft litera 2015.

„Keď sa rozhliadam okolo seba, po svete, ktorý sa segreguje hnevom a nenávisťou, mám pocit, že veľkým románom môže byť aj novelka alebo pokojne aj jedna jediná pekná veta.“

Zuzana Belková (porotkyňa Anasoft litera):
„Sme to, čo píšeme, tvrdí Peter Balko a v duchu svojho presvedčenia sa pustil do románu Østrov zamýšľaného ako príbeh o imaginárnych dejinách čierneho obchodu s fantáziou. S exkurzom do dejín slovenskej i svetovej literatúry, za Timravou, Joyceom, Márquezom a úmyslom napísať pútavý, originálny a zábavný dokumentárny román s hravým lyrickým jazykom a magicko-realistickou poetikou. Nepohrdne komplikovaným vzťahom dvoch spisovateľov – otca a syna, atmosférou Cerovej vrchoviny či alúziou na škandinávsku detektívku. V popredí je však – ako už toľko ráz predtým – fascinácia tvorbou a tenkou hranicou medzi realitou a fikciou.“

Jánošík

Ikar

kniha
Román zachytáva históriu obdobia, v ktorom žil Juraj Jánošík, a prináša nový pohľad na túto postavu.

autor Mariana Čengel Solčanská
(1978)

Scenáristka a režisérka filmov Únos a Sviňa. Jánošík je jej štvrtou knihou po tituloch Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Láska na vlásku a Generál M. R. Štefánik.

„Zaujala ma legenda o zbojníkovi, ktorý v tej podobe, ako ju poznáme, nikdy nejestvoval. V skutočnosti bol Jánošík gauner, zločinec, ktorý bol legitímne odsúdený a potrestaný.“

Jozef Dado Nagy (porotca Anasoft litera):
„Mariana Čengel Solčanská vytvorila úplne iný obraz hrdého symbolu Slovákov, než aký poznáme z tradície romantickej literatúry 19. storočia. Jánošík bez mýtizujúcich nánosov – jednoduchý bezcitný násilník, lupič a vrah. Dramaticky zaujímavá bola skôr doba, v ktorej žil. Turecké nájazdy, stavovské povstania, tisíce a tisíce mŕtvych, umučených a popravených. Za pozornosť stojí vedľajšia postava, ktorá si veľkú časť show ukradla sama pre seba – knieža František II. Rákoci.“

Les prízrakov

Slovart

kniha
V poradí šiesta kniha z fantastickej historickej detektívnej série o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi, v ktorej vyšetrujú únos významného dediča a vraždu váženého mešťana.

autor Juraj Červenák
(1974)

Slovenský spisovateľ s bohatou publikačnou činnosťou v slovenskom, českom a poľskom jazyku. Presadil sa ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi a je držiteľom mnohých žánrových ocenení.

„Je pravda, že sa snažím naštudovať si k téme tej ktorej knihy čo najviac a aj kvôli tomu otravujem rôznych odborníkov. Pre mňa je prirodzené, že sa pri písaní vlastne aj učím a ponáram sa do problematiky (v mojom prípade do istého historického obdobia).“

Michal Jareš (porotca Anasoft litera):
„Hrdina Červenákovej série kapitán Stein sa už po šiestykrát vracia, aby spoločne so svojím spolupracovníkom Jarošom vyriešil záhadu na pomedzí historickej detektívky a príbehu s tajomstvom. Pre celú sériu je typický Červenákov štýl, veľmi slušná znalosť historických prameňov, snaha zachytiť trochu štylizovaneaj dobový jazyk, ale zároveň tu svoju úlohu hrá tiež humor a veľmi dobre napísané dialógy. Po predchádzajúcich dieloch práve tieto komponenty vlastne od Červenáka očakávame a znovu sa chceme stretnúť s už hotovými a nám známymi charaktermi hlavných postáv. Červenák má veľký dar skomponovať slušnú kriminálnu prózu, v ktorej sa ide hlavne po stopách a nespolieha sa na náhodu, ale zároveň do takéhoto príbehu rád púšťa i strašidelné efekty a skvelé záverečné vyvrcholenie v temnom a prízračnom vianočnom lese.“

Čepiec

Slovart

kniha
Autorka dva roky navštevovala oblasť pod Kráľovou hoľou, kde sa učila šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja. Osobná línia sa prepletá so sondou do života na Horehroní.

autor Katarína Kucbelová
(1979)

Je manažérka kultúrnych projektov, v roku 2006 založila literárnu cenu za slovenskú pôvodnú prózu Anasoft litera. Po zbierkach poézie Duály, Šport, Malé veľké mesto a Vie, čo urobí jej vyšiel debutový román Čepiec.

„Na iných úrovniach je folklór buď predmetom stotožnenia sa, alebo vyhranenia sa, či karikatúry, čo je prirodzená reakcia. Chcela som písať o tejto téme bez pátosu aj bez ironizovania, zo všetkého najviac ma baví rozoberať spoločenské procesy v tejto stále mladej krajine.“

Peter F. ‘Rius Jílek (porotca Anasoft litera):
„Kniha Čepiec sa dá chápať ako literárna reportáž, ale aj ako dokumentárny román. Hlavne preto, že autorka Katarína Kucbelová sa stáva rozprávačkou svojich skutočných zážitkov a nie vymysleného príbehu, ktorý sa bežne s umeleckou prózou spája. Napriek tomu nejde o beletrizovanú publicistickú výpoveď, naopak, dominuje v nej práve problematizujúci estetický rozmer, hoci sa môže počiatočne zdať, že text je osobnou etnografickou úvahou o folklóre. Z toho však rýchlo vzíde, lebo ústrednou témou je nezromantizovaný vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou, osobnou identitou a etnokultúrnym stereotypom a v neposlednom rade v tom všetkom zohráva nemalú úlohu i neznášanlivosť voči rómskemu obyvateľstvu.“

Šeptuchy

Artforum

kniha
Román sa odohráva v Podlasí, v rustikálnom lesnatom regióne medzi Poľskom a Bieloruskom. Jemné, no zároveň i drsné rozprávanie o priestore, ktorý obývajú výnimočné postavy, stojace na hranici nielen dvoch susediacich štátov.

autor Alena Sabuchová
(1989)

Prozaička a scenáristka. Debutovala v roku 2016 poviedkovou zbierkou Zadné izby (Amma), za ktorú získala Cenu Ivana Kraska a Cenu Nadácie Tatra banky za literatúru v kategórii Mladý tvorca.

„Je to predovšetkým príbeh o dospievaní. Odohráva sa v prostredí, kde to síce ľudia nemajú jednoduché, ale zároveň sa tam dejú zvláštne veci. Vždy ma fascinoval magický realizmus a práve na Podlasí som mala pocit, že tá hranica medzi reálnym a surreálnym je tenšia, lebo prostredie tomu praje.“

Lubomír Machala (porotca Anasoft litera):
„Šeptuchy žijú v Podlasí, teda na pomedzí Poľska a Bieloruska, a sú to ženy, ktoré choroby a všeličo iné vyháňajú, zaháňajú či priťahujú tichým zariekaním a ďalšími rituálnymi praktikami. Alena Sabuchová vo svojej druhej próze predkladá čitateľovi osobitú zmes slovesných obrazov zo súčasného života na dedine, kde sa prelínajú technologické vymoženosti a stigmy modernej civilizácie (autá, mobily atď.) s archaickými zvykmiaj magickými rituálmi. A tiež rozpráva príbeh dospievania, alebo ak chcete, zrenia dvoch dievčat: Doroty, hrobárovej dcéry, a jej priateľky, ktorá to celé rozpráva. Jazykom a spôsobom, ktorý pobaví, ale aj zamrazí.“