Ruzká klazika

OZ Brak

kniha
Dostojevzski, Tolsztoi či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku.

autor Daniel Majling
(1980)

Oceňovaný dramaturg Činohry SND a autor populárnych komiksov Rudo a Zóna.

„Nie je nič horšie, ako keď sa niekto pustí do písania románu, a nemá čo povedať. Alebo to, čo chce povedať, vystačí sotva na fejtón. Je možné, že sa časom dopracujem aj k takému životnému poznaniu, že sa do niečoho rozsiahlejšieho pustím, ale dovtedy sa radšej budem držať stručnosti – jedinej cnosti netalentovaných autorov.“

Zoltán Rédey (porotca Anasoft litera):
„Silnou stránkou je skvelý humor, autorov originálny, miestami vari až odvážny, zakaždým však nápaditý spôsob tvorivej imitácie a jeho autentická znalosť parodovanej literárnej predlohy. Nech už bol tvorivý zámer D. Majlinga akýkoľvek, hoci by malo ísť len o kultivovanú literárnu „recesiu“, tak či onak upriamuje pozornosť na skutočnú ruskú klasiku.”

Muž z jamy a deti z lásky

Slovart

kniha
Smutné a bolestné rodinné príbehy s jemnou dávkou humoru a absurdity.

autor Vanda Rozenbergová
(1971)

Pracuje ako bibliografka v knižnici a maľuje obrazy. Okrem prózy Muž z jamy a deti z lásky bola na cenu Anasoft litera nominovaná aj jej zbierka poviedok Slobodu bažantom.

„Peter dal rodičom v príbehu drogu a zažil veľkú vec – jeho rodičia sa objímali. Ako často vidíme vlastných rodičov objímať sa?“

Derek Rebro (porotca Anasoft litera):
„Muž z jamy a deti z lásky – ďalšia kniha, ktorou autorka dokazuje, že jej špecifický hlas u nás nemá obdoby. Text okrem funkčne infantilnej atmosféry zaujme aj málo, resp. takto jedinečne spracovanou témou rodiny, ktorú Rozenbergová vníma tak v nesprofanovanej a ideologicky nevyprázdnenej, ako aj nečierno-bielej rovine. Nejeden mladý človek v nezvyčajných rodinných rolách možno spozná seba či príbuzných.”

Čierny zošit

PT Marenčin

kniha
Sociálne ladené príbehy, ozvláštnené prvkami hororu. Autor nepotrebuje spektakulárne kulisy ani efektné monštrá z cudzích galaxií, aby navodil atmosféru strachu či pocit ohrozenia.

autor Richard Pupala
(1972)

Filmový a televízny scenárista a dramaturg, autor poviedkových zbierok Návštevy a Čierny zošit, ktoré sa dostali do finálovej desiatky Anasoft litera.

„Na rozdiel od Kinga, ktorý má rád vykopnuté dvere s monštrom, ja mám zavreté dvere rád, za predpokladu, že na ne niekto z druhej strany zaškriabe; stačí jemne, ale jednoznačne s nedobrým úmyslom. Každý sa bojí niečoho iného. A niekto – povedzme ako upír kríža – sa bojí toho, čo kritici nazvú kvalitnou žánrovou literatúrou. Mimochodom, nepoznám demokratickejší žáner ako strašidelná literatúra.“

Patrik Oriešek (porotca Anasoft litera):
„Hororové rekvizity sa tu nečakane objavujú a ešte neočakávanejšie miznú, pričom intencionálne zvýrazňujú komiku a zároveň hrôzostrašnosť všedného života. Vstúpte, smutní stredoškoláci. Neoľutujete. Zlovestné príbehy Richarda Pupalu vás príjemne prekvapia svojou temnou stránkou.”

Ďalej na západ sa dá ísť len na východ

Tatran

kniha
Cesta na Západ z čias socialistického Československa, cesta za slobodou a za svojím snom.

autor Maroš Hečko
(1967)

Hudobník (Bezmocná Hŕstka, Home Made Mutant, Free Faces), filmový producent a scenárista, bývalý šéfdramaturg Rádia FM.

„Mladí chcú podstúpiť určitú revoltu, ale nakoľko sú kruhy príliš malé, aj tak sa napokon vrátia do východiskového bodu a v stereotype to už dotiahnu dokonca. Je ťažké sa vymaniť z minulosti. Ak chce niekto vystúpiť a prekročiť rubikon, chce to veľa síl a dobrú koncepciu.“

Lucia Satinská (porotkyňa Anasoft litera):
V knihe Maroša Hečka Ďalej na západ sa dá ísť len na východ nás dejom sprevádza rozprávač, mladý muž, čerstvý absolvent vysokej školy. Hoci sa dej odohráva za socializmu, otázky, ktoré hlavný hrdina rieši, sú aktuálne aj dnes. Ostať doma alebo ísť do sveta? Čo vydrží priateľstvo? Spoznávanie Európy sa miesi so sebapoznávaním. Cestovanie tak odhaľuje nielen miesta na mape ale aj na duši mladého človeka.

Tisícročná žena

Artforum

kniha
Príbehy štyroch žien, ktoré žili v rôznej dobe naprieč tisícročiami. Všetky sú obvinené zo zločinov, ktoré nespáchali, alebo bojujú proti nepriateľskej a nespravodlivej štátnej mašinérii.

autor Ľuba Lesná
(1954)

Divadelná kritička, novinárka a politická komentátorka (Rádio Slobodná Európa, RTVS, Aktuality), ktorá sa intenzívne venovala únosu Michala Kováča ml. a vražde Róberta Remiáša.

„O rodine otec vôbec nerozprával, iba že všetci zahynuli počas holokaustu. Až dlho po jeho smrti som bola v Haife a uvedomila si, že som investigatívna novinárka a o svojej rodine neviem nič.“

Miroslava Vallová (porotkyňa Anasoft litera):
„Významná novinárka a publicistka Ľuba Lesná aj vo svojej beletristickej tvorbe venuje pozornosť najpálčivejším etickým otázkam tentoraz prostredníctvom žánru dokumentárnej beletrie. Privádza na slovenskú literárnu scénu štyri historické ženské osobnosti– manželku vojvodcu Agamemnóna Klytaimnestru, huslistku Almu Rosé, neter Gustava Mahlera, Alžbetu Báthoryovú a dcéru bratislavského antikvariátnika Lýdiu Steinerovú , a rúca zaužívané predstavy o ich osudoch.“